Grónsky pes

Grónsky pes

Pes je jediným domestikovaným zvieraťom v Grónsku, ktoré chovajú a používajú obyvatelia Grónska,  (Inuiti), dnes Grónčania, ako ťažného saňového psa už deväťsto rokov. 

Krajinou pôvodu grónskeho psa je Grónsko, avšak dnes sa chovajú tiež v oblastiach mimo krajiny ich pôvodu. Jedná sa o to isté plemeno, ale spôsob držania, chovu a použitia je rozdielny.

Klimatické a poveternostné podmienky tejto polárnej krajiny a to dlhé polárne dni, polárne noci s polárnou žiarou, v zime nízke mrazy, neustáli hlad a obmedzené potravinové a surovinové zdroje, silné orgány počas celého roka a daždivé týždne v lete, uchovnené bez búd na kolíkoch na skalách vplývali na prirodzenú selekciu tohto plemena, jeho etológiu, spolunažívanie s ľuďmi a na jeho plemenné črty a svorkové vlastnosti.

Jedinečným kultúrnym fenoménom inuitskej nomádskej loveckej kultúry je záprah saňových ťažných psov, ktorých používali a dodnes používajú, ako transportný prostriedok na ťahanie saní pri presúvaní rodín s ich majetkom na nové loviská a osady, prevážanie úlovkov z lovísk a skladov do osád, návštevách príbuzných a v menšej miere pri vyhľadávaní tuleňov pri prieduchoch, dúrenie ľadových medveďov, sobov a turov pižmových.

Lovci po stáročia vyvinuli a praktizovali neopakovateľný, sofistikovaný, pragmatický kontinuálny spôsob chovu, držania, výchovy, socializácie, budovanie svorky, tréningu a použitia týchto psov. Využívali pritom znalosti etológie, svorkový pud tohto plemena a ich prirodzené sklony pracovať pre ľudí – ťahať sane v záprahu vo svorke, ktorá sa skladala v minulosti zo siedmych, dnes až jedenástich psov. Ich svorkový pud rešpektovali v každej fáze chovu, socializácie, tréningu a pracovného použitia.

Mladý chlapec ešte keď nebol lovcom, dostal od otca niekoľko psov, ešte aj dnes vidieť v osadách mladých chlapcov, ako sa vezú na saniach ťahaných štyrmi mladými psami, ich postroje sú len z lán a sedia na detských saniach. Chlapci chodili už od útleho veku s otcom na psom záprahu na lov a pozorovaním a pomáhaním sa učil otcov spôsob zaobchádzania so pasmi.

Lovec vo svorke držal len dve sučky, matku a jej dcéru, a každoročne  zo svokry vyraďoval dvoch starých päť až šesť ročných psov a doplňoval ju mladými psami z vlastného vrhu. Svorka je založená na prísnych pravidlách hierarchického usporiadania, jej základom a zjednocujúcim prvkom sú vlastnosti dominancie a submisivity jej členov.

Vo svorke, v záprahu, je len jeden dominantný pes, vodca, a pod ním stoja ostatné submisívne psy. Vláda vodcu nad ostatnými psami je bezhraničná až surová, ale vo svorke v štádiu dospelosti sa nachádzajú už len submisívne psy a preto bitky medzi psami sú zriedkavé. Vodiaci pes si sústavne podriaďuje členov svorky a psími prejavmi tela im ukazuje svoje prejavy dominancie. Podriaďovaný pes prejavmi tela a hlasovými prejavmi,  ukazuje, že sa podriaďuje, vtedy ho vodca nenapadne. 

Výsledkom je dobre socializovaný, kooperujúci pracujúci záprah, ktorý tvorí lovcova svorka a ktorý ťahá plne naložené sane v horskom teréne, aj na zamrznutom mori, za každých snehových a poveternostných podmienkach a na veľké vzdialenosti denne do 120 km desať hodín denne a päť dní za sebou.

Záprah vedie vodiaci pes, nebýva to vodca svorky, spravidla je to sučka, ktorá dobre reaguje na lovcove pokyny na zmenu smeru jazdy, zastavenie a štart záprahu.

Tieto pokyny ovládajú tiež ostatné psy v záprahu. Psy sú zapriahnuté do vejára, nie do tandemu, čo si tiež vyžaduje dobre socializovanú svorku, lebo ťahajú jeden popri druhom. Inokedy zase dva aj tri záprahy bežia popri sebe alebo lovci spoja dva záprahy pri prekonávaní strmých svahov a horských ľadovcov. Socializovaný záprah je vycvičený spolu odpočívať popri sebe pri prestávkach na cestách, v noci byť uviazaný na jednom kolíku alebo čakať  na lovoch niekoľko hodín.

Grónčania v minulosti držali psov na voľno, dnes držia psov po dvoch. Každý je uviazaný na štvormetrovej reťazi s zvratlíkom a oba sú na jednom kolíku. Psy od narodenia do vyradenia žijú celý čas vo svojej svorke.

Len jedna sučka vo svorke má vrh, aj po vrhu je uviazaná na svojej reťazi s iným psom a štence vyrastajú s ňou a tomto psovi, ako rastú sa zoznamujú s inými psami na okolitých susedných svorkách, ktoré sú uviazané na neďalekých úväziskách. Sučka, jej partner a neskôr ostatné psy z okolitých úväzísk, sú dôležité pri socializácii šteniec a neskôr mladých psov. Učia pritom spoznávať svoje miesto vo svorke svojho pána a v okolitých svorkách v osade.

Oblasti mimo krajiny pôvodu
Začiatkom dvadsiateho storočia polárnici a návštevníci Grónska priniesli so sebou týchto psov do Európy a Ameriky a tým sa začal chov aj v južných oblastiach mimo krajín ich pôvodu, ale ich spôsob chovu, výchovu, socializácie, tréning a použitie sú podstatne rozdielne od pomerov v Grónsku. Používajú pritom európske štandarty a postupy, aké nie sú známe v oblastiach mimo krajín ich pôvodu a ktoré sú neporovnateľne odlišné ako v Grónsku, napr. mladý pes vo veku osem týždňov je prevedený do inej svorky a atď.

Grónske psy sa v týchto oblastiach používajú na preteky, čo nie je ich kategóriou použitia, a neakceptuje sa ich pôvodný spôsob držania, chovu, budovanie svorky a použitia.

FCI uznal a určil štandart grónskeho psa ako jedno z plemien až v roku 1974. Vhodný je na celodenné a viacdenné výlety a výpravy v akýchkoľvek podmienkach, týchto spôsobom ich Európe používa v Česku Dan Brych a v Nórsku Bjorn Klauer.
Jedná sa špicovité plemeno psa, ktorý je určený na psie záprahy.

Na pretekoch je zaradený v kategórii s aljaškými malamutmi, pretože nie tak rýchly ako sibírsky husky, alaskán alebo európsky saňový pes. Ku členom rodiny je priateľský, ale neplatí to k iným psom a už vôbec nie k domácim miláčikom, mačkám, vtákom a pod.

Pri výchove potrebuje pevnú ruku, chovateľ musí byť vždy jeho pán a vodca svorky a musí poznať jeho etológiu a preto nie je vhodné nechať to na deti. Avšak s deťmi a cudzími ľuďmi vychádza dobre a  vždy sa uchádza o ich priazeň. Nie je vhodné držať ho v byte, ani samotného. Je určený výlučne pre aktívnych športovo založených chovateľov, ktorí ich použijú do záprahu, na dog trekking, pulling a pod.

Článok a fotografie poskytol cestovateľ a publicista
pán Lucian Očkovský.

Podobné príspevky

Nechať odkaz

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *