Autor: Anna Cwieceková CHS Tavari
Chovateľský a zápisný poriadok hovorí: Chov je cieľavedomá plemenitba, pri ktorej sa spojením dvoch jedincov toho istého plemena zabezpečuje odchov zdravého a štandardu plemena zodpovedajúceho potomstva. Spôsob chovu pre jednotlivé plemená si určujú kluby. Môže byť riadený, evidovaný alebo voľný. Zodpovieme si na otázku, kto zabezpečuje túto cieľavedomú plemenitbu, aby sa v oblasti chovu psov zachovali zodpovedajúce vlastnosti jednotlivých plemien. Kto určuje chovné podmienky? Kto rozhoduje o spojeniach chovných jedincov?
Kluby sa starajú o zveľadenie chovu plemien, ktoré zastrešujú, propagujú ich rozšírenie a majú záujem zušľachtiť vlastnosti týchto plemien, u pracovných plemien aj praktické využitie, napríklad v poľovníctve, športovej kynológii a inej činnosti v súlade so štandardom FCI.
Dbajú o to, aby plemená zastrešené v klube boli čo najmenej postihnuté genetickými ochoreniami, aby mali žiaduce povahové vlastnosti.
„Rozhodujúcu úlohu v tomto procese zohráva poradca chovu.“
Poradca chovu vo väčšine chovateľských klubov na Slovensku vydáva odporúčanie na párenie pred plánovaným krytím chovnej suky. Ideálne je, keď majiteľ suky žiada poradcu chovu o odporúčanie na párenie včas, približne mesiac pred predpokladaným háraním suky. Poradca chovu uvedie na tlačive platnosť odporúčania na párenie, väčšinou je to na jeden kalendárny rok. Odporúčanie na párenie obsahuje mená psov navrhnutých na párenie, samozrejme meno suky. Meno a adresu majiteľa chovného psa a meno a adresu majiteľa chovnej suky. Pri párení sa vyplní časť odporúčania na párenie, kde sa uvedie meno vybraného psa, s ktorým sa suka párila a miesto a dátum párenia. Nesmie chýbať podpis majiteľa chovného psa. Toto vyplnené tlačivo je súčasťou prihlášky na zápis narodených šteniat.
Akú úlohu v tomto administratívnom procese zohráva poradca chovu?
Je to len úloha nejakého administrátora, štatistu, ktorý na návrh chovateľa vypíše tlačivo? Väčšina chovateľských klubov má chov evidovaný, čiže majiteľ suky si sám navrhne, s ktorým chovným psom chce páriť a poradca chovu mu ho napíše do odporúčania na párenie, prípadne doplní niektorého psa, ktorý je podľa jeho názoru vhodný pre túto suku. V odporúčaní na párenie môže poradca chovu uviesť troch psov alebo uvedie len jedného a chovateľ, keď sa rozhodne páriť svoju suku s iným chovným psom, doplní ho do odporúčania na párenie po dohode s poradcom chovu. Originál odporúčania na párenie posiela do plemennej knihy a kópiu poradcovi chovu.
Sú však kluby, ktoré majú riadený chov a vtedy poradca chovu vypĺňa v tlačive odporúčania na párenie všetkých troch psov.
„Každý spôsob chovu má svoje pre a proti“
Väčšina poradcov chovu má také skúsenosti, že chovatelia dnes z dôvodov finančných nie sú ochotní cestovať ďaleko, aj keď za kvalitným psom. Často volia možnosť kryť, ako sa vraví vo vedľajšej dedine. Poradca chovu teda často, aj keby chcel, nemá možnosť veľmi vplývať na skvalitnenie spojenia.
Skúsenosti vo viacerých úspešných chovoch ukazujú, že kvalitu chovu zabezpečujú obetaví nadšenci v jednotlivých plemenách, ktorí sú ochotní ísť často napriek veľkými nákladom za dobrým plemenníkom dokonca aj do zahraničia a investovať do takýchto krytí nemalé peniaze s minimálnou návratnosťou.
Práca poradcov chovu nie je ľahká a je veľmi záslužná, často sú k dispozícii so svojimi odbornými radami chovateľom na úkor svojho voľného času a bez nároku na odmenu. „Nie je to platená funkcia ani zamestnanie. Je to dobrovoľná činnosť.“
Niektorí chovatelia si neuvedomujú, že aj poradca chovu má nárok na voľné víkendy a na večery, ktoré chce tráviť s rodinou. Nedbajú volať neskoro večer so žiadosťou o okamžité vydanie odporúčania na párenie, lebo suku „už zajtra“ treba dať nakryť. Výhovorky niektorých chovateľov, prečo nemohol žiadať včas o odporúčanie na párenie, prekonávajú aj tú najbujnejšiu fantáziu.
Veľmi dôležitou súčasťou práce poradcu chovu je aj vyhodnocovanie a štatistické spracovanie chovu za predchádzajúce obdobie. Poradcovia chovu predkladajú správu o stave chovu v príslušnom plemene výboru klubu a v spravodaji klubu a na webových stránkach klubu aj členskej základne.
V niektorých kluboch pôsobia aj hlavní poradcovia chovu, ktorí v prípade potreby zastupujú iných poradcov chovu v klube a sledujú stav chovu vo všetkých plemenách riadených klubom.
„Poradcovia chovu predkladajú výboru klubu návrhy na zmenu podmienok chovu.“ Mali by mať tiež informácie o chovoch príslušného plemena v okolitých štátoch.
Sú kluby, v ktorých poradca chovu vykonáva aj kontrolu vrhu šteniat ešte pred zápisom do plemennej knihy. Kontroluje napríklad, či šteňatá majú štandardné sfarbenie, či sú dobre živené, kontroluje výživný a zdravotný stav suky, robí záznam do prihlášky k zápisu vrhu šteniat. Podmienkou zápisu do plemennej knihy v týchto kluboch je súhlas poradcu chovu. Poradca chovu úzko spolupracuje s jednotlivými chovateľmi v klube, často je to člen výboru, s ktorým chovatelia komunikujú najčastejšie. Je veľa vynikajúcich poradcov chovu, ktorí si svoju funkciu plnia naozaj zodpovedne a majú veľmi dobrý prehľad o stave plemena, vedia poradiť optimálne spojenia chovných jedincov.
„Preto zodpovední chovatelia spolupracujú s poradcom chovu.“
Hlásia mu úspešnosť, či neúspešnosť krytia, počet narodených a ponechaných šteniat vo vrhu, prípadné atypické jedince alebo iné problémy vo vrhu.
Záujmom chovateľov by malo byť zušľachťovanie chovu príslušného plemena a nie len bezcieľne množenie. V takomto cieľavedomom chove psov majú fundovaní poradcovia chovu nezastupiteľnú úlohu.
Nabudúce
Chovateľská stanica. Čo to je a ako si ju vybavíte
