Čierna skrinka

Máte osobnú skúsenosť s množiteľom? Navštívili ste chovateľskú stanicu kde sa o psov nestarajú v zmysle chovateľských podmienok a princípov humanity? Opodstatnené názory poskytneme príslušným chovateľským klubom. Budeme sa venovať iba podpísaným príspevkom so spätným kontaktom (tel. číslo) pre prípad potreby doplňujúcich informácií. Tu však uverejníme príspevok s vymazanými menami a samozrejme meno autora NEZVEREJNÍME.

Šteniatko od „tiežchovateľa”

Nepamätám si veľa o mieste, kde som sa narodil. Bolo to stiesnené a tmavé miesto a ľudia sa s nami nikdy nechodili hrať. Pamätám si mamu a jej mäkkú srsť, ale bola často chorá a veľmi chudá. Mala len veľmi málo mlieka pre mňa a mojich bratov a sestry. Pamätám si, že mnohí z nich umreli a veľmi mi chýbali.

Pamätám si na deň, kedy ma zobrali od mamy. Bol som veľmi smutný a vystrašený, moje mliečne zuby sotva vyrástli a naozaj som ešte mal byť pri mame, ale ona bola taká chorá a ľudia stále hovorili, že chcú peniaze a ide im na nervy ten neporiadok, čo ja a moja sestra robíme. Tak nás dali do klietky a vzali na neznáme miesto. Iba nás dvoch.

Chúlili sme sa k sebe a boli sme vystrašení, stále nás nikto neprišiel pohladkať a mať nás rád. Toľko nových objektov a zvukov a pachov ! Sme v obchode, kde je toľko rôznych zvierat ! Niektoré pišťia, iné miaukajú, ďalšie pípajú. Moja sestra a ja sme natlačení v malej klietke. Počujem tu aj iné šteniatka. Vidím ľudí, ktorí sa na mňa pozerajú, páčia sa mi „malí ľudia“, deti, vyzerajú tak milo a smiešne, ako keby sa chceli so mnou hrať. Celý deň ostávame v malej klietke, niekedy protivní ľudia buchnú do skla a vyľakajú nás. Často nás vyberú von, aby nás ukázali ľuďom. Niektorí sú jemní, iní nám spôsobujú bolesť, vždy počujeme „ach, aké sú rozkošné, chcel by som jedno!“ ale nikdy si nás nikto nevezme.

Moja sestra umrela minulú noc, keď bolo v obchode tma. Položil som si hlavu na jej jemnú kožušinku a cítil som, ako život uniká z jej malého chudého tela. Počul som ich hovoriť, že bola chorá a že by ma mali predať za zníženú cenu, aby som čo najskôr opustil obchod. Myslím, že moje tenké zavytie bolo jediný prejav smútku nad mojou sestrou, lebo jej telo ráno zobrali von z klietky a zakopali.

Dnes prišla jedna rodina a kúpila si ma ! Och, šťastný deň ! Je to milá rodina. Naozaj, naozaj ma chcú ! Kúpili mi misku a krmivo a malé dievčatko ma drží tak nežne v náručí. Mám ju tak rád ! Mamka a tatko vravia, že som milé a dobré šteňa ! Dostal som meno Angel, čiže Anjelik. Rád olizujem mojich nových ľudí. Rodina sa o mňa výborne stará, majú ma radi a sú nežní a milí. Jemne ma učia, čo je správne a čo nie, dávajú mi dobré jedlo a veľa lásky. Chcem sa iba zavďačiť týmto úžasným ľuďom. Mám veľmi rád malé dievčatko a rád sa s ňou hrám a naháňam.

Dnes som bol u veterinára. Bolo to zvláštne miesto a ja som sa bál. Dostal som nejaké injekcie, ale moja najlepšia kamarátka, malé dievčatko, ma jemne držala a povedala, že to bude v poriadku. Tak som sa upokojil. Veterinár musel povedať niečo smutné mojej milovanej rodine, lebo vyzerali strašne smutní. Začul som niečo ako „silná displazia kĺbov“ a niečo o mojom srdci …

Počul som veterinára zašomrať niečo o „tiežchovateľoch“ a že moji rodičia určite neboli testovaní. Neviem, čo to všetko znamená, ale bolí ma vidieť moju rodinu takú smutnú. Ale stále ma ľúbia a ja ich stále mám veľmi rád.
Už mám 6 mesiacov. Vo veku, keď sú iné šteniatka silné a bláznivé, mňa hrozne bolí čo sa len pohnúť.

Bolesť nikdy neprestáva. Bolí ma behať a hrať sa s mojím milovaným dievčatkom, a ťažko sa mi dýcha. Snažím sa zo všetkých síl byť silným šteniatkom, akým by som mal byť, ale je to také ťažké! Láme mi srdce, keď vidím dievčatko také smutné a keď počujem mamku a tatka hovoriť, že „asi už nastal ten čas“. Niekoľko krát som bol na tom mieste u veterinára a správy nikdy neboli dobré. Vždy hovoria o „dedičných problémoch“. Ja predsa chcem len cítiť teplé slnečné lúče a behať, hrať sa a túliť sa k mojej rodine.

Minulá noc bola najhoršia. Bolesť bola mojou stálo spoločníčkou. Teraz ma už bolí sa aj postaviť a napiť sa. Chcem sa postaviť, ale môžem len skučať od bolesti.Zobrali ma naposledy do auta. Všetci sú takí smutní a ja neviem prečo. Bol som zlý ? Snažil som sa byť dobrý a mať všetkých rád, čo som spravil zle ? Och, len keby tá bolesť pominula ! Keby som len mohol osušiť slzy môjho dievčatka ! Vystrčím jazyk, aby som jej olizol ruku, ale môžem len zaskučať od bolesti.

Stôl u veterinára je taký studený. Tak veľmi sa bojím. Všetci ľudia ma objímajú a hladkajú. Plačú do môjho kožúška. Cítim ich lásku a smútok. Podarilo sa mi jemne obliznúť ich ruky. Ani veterinár nevyzerá dnes tak prísne. Je jemný a cítim akúsi úľavu. Dievčatko ma drží jemne a ja jej ďakujem za všetku lásku, čo mi dala. Cítim jemné pichnutie v prednej labke. Bolesť začína ustupovať. Cítim ako na mňa prichádza pokoj. Teraz môžem nežne olízať jej ruku. Začínam vidieť sny, vidím prichádzať moju mamu a mojich bratov a sestry na vzdialenom zelenom mieste. Vravia, že tam nie je bolesť, iba pokoj a šťastie. Dávam mojej rodine zbohom jediným spôsobom, ako viem – slabým zavrtením chvosta a pritúlením sa.

Dúfal som, že s nimi strávim veľa mesiacov, ale nebolo mi to súdené. „Viete“, povedal veterinár, „šteniatka v pet-shopoch nepochádzajú od etických chovateľov“.
Bolesť teraz ustáva a ja viem, že prejde veľa rokov, kým uvidím moju milovanú rodinu znovu. Keby sa to len všetko bolo udialo inak.

Tento príbeh sa môže kopírovať a publikovať v nádeji, že to zastaví neetických chovateľov a tých, čo chovajú len pre peniaze a nie zo snahy čo najviac pomôcť plemenu.

Copyright 1999, J.Ellis.

preklad z anglického originálu (Unnamed Story)
preložila Ing. Lotta Blaškovičová

10 komentáre

  1. Kristina

    mam tiez ,,maltezacku,, od mnozitela. V nasom pripade to ale dopadlo lepsie ma uz skoro 14 rokov bez problemov ale znamy so psom rovnakeho ,,plemena,, a veku mali s nim tiez tazku cestu. chodacik nedavno umrel aj ked sa velmi snazili mal problemi s klbami, srdcom, dychanim a vsetkym moznym. Najsmutnejsia vec na svete je vidiet vasho najlepsieho priatela ako sa trapi. Nikdy viac by som si psa bez PP nekupila. Aj ked je mi ich strasne luto.

  2. Pes pre život

    Kolegovia chovatelia,
    chcem Vás upozorniť na priekupníkov psov, ak nie niečo horšie. Možno ste sa s nimi už stretli. Komunikovali so mnou veľmi podobným spôsobom, štýlom „ako by ich jedna mater mala“, pričom 1 šteňa im bolo málo. Najprv ako Monika zenzer @gmx.de, potom ako Daniela dsm2011 @online.de . Obe „dámy“ nedokázali pochopiť, že pre vývoz je potrebný export pedigree, ktorý vyžaduje poznať plné meno a adresu nadobúdateľa. Dnes zatúžili po rabate.

    Dušan Kollárik

  3. Katarína

    Dobrý deň,
    potrebovala by som od Vás radu a pomoc pri riešení problému s tzv. „chovateľom“. Asi vo februári – marci tohto roku sme si kúpili krásne šteniatko nemeckého ovčiaka – Manny. Už pri jej príchode medzi nás som videla, že psík nie je celkom v poriadku. Keď asi 2-3 mesačné šteniatko pilo vodu, alebo jedlo, stále si ľahala, nevedela dlho stáť a bola dosť vyčerpaná pri každom pohybe. Volali sme chovateľa s tým, že sa nám niečo nezdá. Samozrejme nám nepovedali nič. Keďže sme nemali pred tým skúsenosti s kúpou psov s papiermi, nežiadali sme žiadne doklady, žiadne potvrdenia o zdravotnom stave šteniatka. Asi po dvoch týždňoch nám začala krívať, znova sme telefonicky kontaktovali chovateľa, ktorý stále nič nehovoril o žiadnom zdravotnom probléme rodičov šteniatka. Po návšteve veterinárky som bola odporúčaná ku veterinárovi do Bratislavy na vyšetrenie, kde jej zistili ťažkú dysplaziu všetkých štyroch labiek. Boli dve možnosti – Manny utratiť, alebo sa dať na ťažkú cestu bolestí, operácií, cvičení, trpezlivosti…. Samozrejme sme sa rozhodli Manny zachrániť. Bola som nasmerovaná na MvDr. Dokiča, ktorý je dva dni v týždni na Bratislavskej klinike SIBRA. Dnes má Manny zoperované dve predné labky, zatiaľ nevieme s akým úspechom, ale veríme, že to bude OK.
    Po tom ako sme prvý krát mali potvrdenú túto diagnózu, zavolali sme chovateľa p. Reháka zo Senice a pýtala som sa ho, či rodičia Manny sú OK. Povedal, že áno, že sú to výstavné psy. Keď som si pýtala papiere pre Manny, povedali mi, že ich zatiaľ stále nemajú. Potom som mu povedala, že viem, že jeden z rodičov je určite chorý, pretože traja veterinári mi potvrdili, že táto forma dysplazie je dedičná. Chovateľ mi to poprel, potom mi povedal, že si mám Manny nechať ( napriek tomu, že by najneskôr do roka zomrela v ukrutných bolastiach), že on mi dá z ďalšieho vrhu nové šteniatko a že je 50 – 50, že bude zdravé, alebo choré. Tak som mu povedala, že ja predsa nemôžem mať útulok chorých psíkov a že sa nebudem pozerať na psíkov, ktorých on privádza na svet chorých a ktorý určite budú umierať v bolestiach. Tiež som ho poprosila, aby mi aspoň čiastočne finančne pomohol pri operáciách, na čo sa strašne z chuti zasmial. Povedala som mu, že mu príka vrátim, znova veľký smiech s tým, že to sa nerobí, že psík sa nedá vrátiť. Kontaktovala som SUCHNO, kde mi povedali, že podľa ich pravidiel, predpisov bol povinný chovateľ zobrať psíka späť, ak sme mu do 6 týždňov od kúpi oznámili, že je nejaký problém ( čo sa aj stalo, ale nevedeli sme aký je problém, pretože sme museli navštíviť viacerých veterinárov). Tiež nám bolo povedané, že pán chovateľ bol poradcom pre chov v tejto organizácii, ale v súčasnosti už nie je práve kvôli jeho nesérioznosti a takémuto prístupu k chovu. Psíkov chová pre biznis, nie pre lásku k zvieraťu.
    Chcela by som tohto človeka nejakým späsobom potrestať, upozorniť, že takto sa nesmie správať. Psíkov s touto diagnózov je veľmi veľa, ale je to práve pre takýchto chovateľov, nakoľko kväli pár eurám rozširujú túto chorobu. Matka Manny je v kategórii C1. Tiež neviem, prečo SUCHNO dovolí takýchto psíkov na chov. Neverím ale, že matka Manny má ten preukaz OK. Keď som spomenula chovateľovi aké skúsenosti majú veterinári s takýmito preukazmi, ostal ticho a nereagoval.
    Prosím Vás veľmi o pomoc, mám štyri dcéry, všetky majú svojich psíkov, takže Manny u nás nie je jediná, ale naozaj je to pre mňa a celú moju rodinu finančne náročné. Už pri tejto druhej labke som vyčerpala takmer všetky finančné prostriedky, neviem, ako si poradím s ďalšími dvoma, preto prosím o pomoc a možno o donútenie pána chovateľa k zodpovednosti.
    Ďakujem
    Manny
    Manny
    Manny

  4. Jana

    Dobrý deň,
    my sme si kúpili v 1/ 2015 krásne šteniakto Akita Inu u obce Trávnica okr. NZ. Náš Nikko začal v 6 mes. krívať na zadnú nožičku až ju ťahal za sebou a nedostupoval na ňu. Naledoval rengen v Jarovciach. Kde mi oznámili že má vysoký stupeň DBK vyklbenu nožičku, bez jamky. Ihneď som dala zrengenovať aj predné nožičky – boli v poriadku. Bola som nešťastná z tej zadnej nôžky. Náhodou sa naše snímky dostali na posúdenie veterinárovi do Prahy. Došla zlá odpoveď ešte aj predné nôžky obe majú dyspaziu. To u nás nevideli. V lete minulý rok sme absolvovali operaciu oboch predných nôh v Brne u vet Snašila. Psík odvtedy ožil o 500%. Dokonca došlapuje a pekne používa aj tú chorú zadnú nôžku. Teraz dorástol a čaká nás operácia zadnej nožičky možno až umelý klb. Podľa toho ako nám odporučia v Brne. Na kliniku vet Snašila nedám dopustiť, veľmi nám pomohol . V Bratislave nás ešte na inej klinike pozavádzali a chceli už v 9 mes odstraňovať hlavicu bedr. klbu a predné nohy vraj majú čas aj o rok. V Brne to navrhli úplne opačne. A chovatelia z Trávnice, vždy sme posielali fotky ako rastie, aj sme volali že náš psík má takýto závažný problém, aby len tak bez vyšetrení rodičov nemnožili šteniatka. Aj sme poslali fofo s poviazanými nožičkami po operácii. Už ani odpoveď z ich strany. Je to na ich svedomí, koľko starostí a bolesti spôsobili. A inkasovali nie malé peniaze za šteniatka. Ale psíka si nedám a urobím všetko a aj obetujem aby sme mu uľahčili život. takéto prípady sú naozaj smutné ….

  5. Viera Staviarska

    Dobrý deň, ako majiteľ psíkov som smutná spolu s vami. Je to hrozné, že ľudia si neuvedomujú ( alebo nemajú toľko emocie), že pes je živý tvor, ktorý cíti bolesť ako my ľudia. Vas psik mal šťastie aspoň v tom, že našiel milujúcu rodinu a človeka, ktorý mu pomáha žiť s takouto bolesťou. Vážim si každého, kto takto koná. Ostáva nám veriť aspoň to, že „chovateľov“ fotografie aspoň odradili od ďalšieho množenia…

  6. Jana

    Pekne Vám ďakujem za vaše slová, ja len dúfam že takýchto psíkov nenamnožili aj ďalších po tom ako sme ich upozornili, je to na ich svedomí. A neverím že z celého vrhu 7 šteniatok, je len náš s takouto vážnou diagnózou, u nás to bolo vidieť veľmi skoro, tým že je bez kĺbovej jamky. Ešte že sme natrafili na super ortopéda a dúfam že mu pomôže aj s tým bedrovým kĺbom. Doživotne musíme dávať pozor na váhu, podporovať doplnkami a krmivom. A ešte absolvovať tú závažnú operáciu. Budem tu informovať keď to budeme mať za sebou, lebo na operácie BK je na Slovensku dosť málo príspevkov, viac ich je na českých stránkach. A koho sa to týka je rád že si môže niečie skúsenosti prečítať. Držím palce aj ostatným, čo majú podobný problém a hlavne sa nevzdávať a ani sa nenechať odradiť že sa nedá nič robiť. Na nás to neplatilo.

  7. Mirka

    Mám niekoľko negatívnych skúseností s množiteľmi psov s PP a niekoľko pozitívnych skúseností s chovateľmi psov bez PP. Nemožno hádzať všetkých do jedného vreca, ale treba sa naučiť rozlišovať a rozmýšľať v súvislostiach. Neviem, komu ide viac o peniaze, či človeku, ktorý predá šteňa za 150 EUR alebo tomu, kto predá za 1.500 EUR? A že má vyššie náklady, lebo cestuje so psami na výstavy po celej Európe aj v zámorí? Super, ale to je už jeho problém, nevidím dôvod, prečo financovať niečí koníček a niečie snobstvo. Celá táto stránka je obyčajný marketingový ťah funkcionárov a chovateľov SKJ/FCI, pretože najjednoduchšie, ako zakryť svoje vlastné chyby, je okydávať druhých a tváriť sa, že práve im ide len o blaho plemena a len o šťastie a zdravie psov. A pritom toľké psy od PP chovateľov žijú v horších podmienkach ako psy od tých, ktorých nazývate množiteľmi. Tiež som sa nechávala kedysi oblbovať takýmito rečami a verila som PP chovu, ale toľkokrát som sa popálila, že ďakujem, neprosím. Radšej si zoberiem psa od poctivého slušného človeka, ktorý má šteniatka bez PP, ako od namyslených snobov, ktorí sa pretŕčajú na výstavách a hrajú sa na milovníkov psov, pričom ich psy poznajú len koterec a výstavný kruh, a nič iné.

Nechať odkaz

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *