Autor: MVDr. Pavol Seman

V súčasnosti sú psy prepravované hlavne automobilmi a miestnou hromadnou dopravou. Okrajovo tiež letecky, vlakom alebo inak. Na krátke vzdialenosti sú psy prepravované po vlastnej osi spolu s peším vodičom alebo vodičom na bicykli. Každá z uvedených druhov prepravy má svoje špecifiká. 

Pravidlá pre leteckú, vlakovú alebo dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami sú určené vnútornými smernicami jednotlivých prepravcov. Je preto potrebné sa týmito smernicami zavčasu oboznámiť a riadiť sa nimi. 

Preprava psa autom je v súčasnosti rozhodne najbežnejším spôsobom premiestňovania psa, preto sa jej budem venovať dôkladnejšie.

Základným aspektom, ktorý musíme pri tejto doprave zohľadniť, je bezpečnosť psa a posádky auta. Až v ďalšom poradí musíme riešiť otázku pohody psa, posádky vozidla a iné.

Bezpečnosť predovšetkým

Každý človek, ktorý už niekedy prepravoval voľného psa v aute, vie, že takýto pes môže byť príčinou rôznych problémov a konfliktných situácií. Pre vodiča je máločo horšie ako nezabezpečený pes, ktorý sa voľne presúva po aute, a tým odpútava pozornosť vodiča od riadenia auta. 

Takýto pes dokáže priamo ohroziť bezpečnosť nielen vlastnej posádky, ale aj cestnej premávky vo všeobecnosti. Sú popísané prípady havárií, pri ktorých bolo zistené, že napr. malé, voľne sa pohybujúce šteniatko podliezlo pod sedadlami do  manipulačného priestoru nôh vodiča. V jednom prípade vodič v snahe neublížiť šteniatku nedokázal rýchlo zabrzdiť a následne havaroval. V inom prípade sa vodič  počas jazdy sústredil na chytanie psa, ktorý sa mu motal pod nohami, a tiež havaroval.

Preto by sa mal pes v aute hoci aj na krátke vzdialenosti, ak je to len trocha možné, prepravovať v uzatvorenej schránke – najlepšie v špeciálnom transportnom boxe.

Ak takýto box nemá vodič k dispozícii, tak pes musí byť spoľahlivo zabezpečený, aby sa nemohol dostať do priestoru vodiča, resp. aby ho nerušil pri riadení. 

Ak sú v aute viaceré psy, mali by byť podľa možnosti oddelené, aby sa nemohli navzájom pobiť, poraniť alebo ináč rušiť vodiča. Psy sa spravidla rýchlo naučia, čo je účelom ich prepravy, a reagujú na to spôsobom im vlastným. Z obdobia začiatkov nášho chovu môžem uviesť mnoho prípadov, kedy sme na tréningy v brlohovaní na vzdialenosť asi 30 km vozievali v aute dvoch, troch alebo aj viacerých foxteriérov. 

Psy zakrátko vedeli, prečo sú v aute, a čo ich na konci cesty čaká.  Preto sa už počas jazdy dychtivo púšťali do vzájomných súbojov. Vedeli sa neuveriteľne rýchlo uvoľniť z obojkov alebo prehrýzť vodidlá, len aby sa dostali k inému psovi. Samozrejme, že takýto uvoľnený pes vyvolal v aute hromadnú bitku. 

Tento stav rozhodne neprispieval k bezpečnosti prepravy ako takej. Preto sme to riešili tak, že vzadu musel so psami sedieť najmenej jeden človek, ktorý ich vedel ovládať. V súčasnosti situáciu riešime umiestnením psov do samostatných boxov.

Väčšina psov veľmi dobre znáša pobyt v uzavretom samostanom boxe určenom na prepravu.

Prepravný box má  psovi poskytovať pocit istoty. Takýto box je potrebné umiestniť v aute tak, aby mal pes zabezpečené dobré životné podmienky. Nie je dobré, ak sa box počas nejakej kolízie – prudké zabrzdenie alebo zabočenie –  začne po aute nekoordinovane prevracať alebo kotúľať. Preto musí byť box zabezpečený proti samovoľným posunom. Niekedy ho stačí zaistiť bezpečnostným pásom auta, inokedy je treba zaistiť ho vzpriečením pevného predmetu. V aute typu kombi je vhodné box so psom umiestniť do priestoru kufra.

Veľké plemená psov je možné v kombi umiestniť voľne do kufra. V takomto prípade by však pes mal byť od priestoru posádky oddelený mriežkou z kovu alebo prinajmenšom z pevnej sieťoviny.

Občas je vídať majiteľov psov, ktorí svoje psy vozia v uzatvorenom kufri auta. Osobne som toho názoru, že nikto z nás prakticky nevie, aké životné podmienky v kufri vlastne pes má. Či má dostatok čerstvého vzduchu, či sa neprehrieva a podobne. Preto z praktických a aj etických dôvodov je možné súhlasiť s dopravou psa v samostatnom kufri auta len v tom prípade, ak sa  priestor kufra spojí s priestorom kabíny auta. Napríklad sklopením zadných sedadiel.

Zabezpečenie pohody psov počas prepravy

Slnko

Naším cieľom je prepraviť psa a posádku v dobrej pohode do cieľa. Prepravný box alebo iný priestor, kde je pes umiestnený, musí zodpovedať svojou veľkosťou prepravovanému psovi. Pes musí mať možnosť posadiť sa počas prepravy, otočiť a pohodlne si ľahnúť.  Vo všeobecnosti musí byť tento priestor dobre vetraný a na psa by nemalo počas slnečného dňa svietiť priame slnečné svetlo. Vieme veľmi dobre, ako sa sami necítime dobre, ak na nás v aute dlhodobo priamo svieti slnko. My si môžeme uľaviť zmenou pozície, vetrania, nastavením klimatizácie. Pes tým, že má oproti iným cicavcom  obmedzené možnosti termoregulácie, je zvlášť náchylný na prehriatie.

V žiadnom prípade by na neho alebo na box nemalo priamo žiariť silné slnko.

Dá sa to zabezpečiť vhodným umiestnením boxu alebo zaclonením okien. Nám sa osvedčilo prekrytie zadných okien auta tmavou fóliou. 

Prievan

Tak ako my, ani pes neznáša dlhodobé umiestenie v prievane. Preto nie je vhodné psa v aute umiestniť tak, aby na neho priamo prúdil silný prúd vzduchu, napr. z otvoreného okna. Takýto prievan si síce niektoré psy zjavne vychutnávajú, ale prievan môže spôsobiť zápal očných spojiviek alebo hlavových dutín. Prinajmenšom riskujeme, že psovi môže prúd vzduchu zaniesť do očí cudzie predmety – hmyz, smeti, prach a spôsobiť poškodenie zdravotného stavu.

Klimatizácia

V súčasnosti má už veľa áut zabudovanú klimatizáciu. Mali by sme si uvedomiť, že dlhodobé prúdenie chladného vzduchu priamo z klimatizácie môže mať najmä na menšieho psa zničujúci účinok. Konkrétne sa nám stalo, že pri odbere šteniatka cairn teriéra v júli ho majitelia počas prepravy na vzdialenosť asi 400 km nechali dlhší čas spať pri nohách spolujazdca priamo pri vyústení zapnutej klimatizácie. Tento presun mal za následok silnú bronchopneumóniu šteniatka, ktorá skončila takmer fatálne. Takže s klimatizáciou v aute počas prepravy psov je treba narábať opatrne.

Musíme vedieť a brať na vedomie, že v uzatvorenom aute, ktoré je vystavené priamemu slnečnému žiareniu v krátkom čase stúpne teplota na viac ako päťdesiat stupňov. Psovi v takomto aute hrozí prehriatie a následkom neho smrť. Takýchto úhynov psov z hlúposti majiteľa je popísaných už naozaj veľa a žiaľ stávajú sa opakovane. Preto, ak musíme najmä počas horúcich letných dní ponechať prepravované psy v aute, v každom prípade musí byť auto bez automatickej klimatizácie odstavené v tieni a psy  musia mať zabezpečené dostatočné vetranie.

Príprava psa na presun a cesta

Väčšina odchodov z domu je úplne nevyhnutne sprevádzaná rôzne veľkou panikou. Pes ako svorkové zviera citlivo vníma a reaguje na všetko dianie okolo seba. Preto najmä na jedince, ktoré žijú so svojou rodinou v tesnejšom kontakte, akýkoľvek zmätok v rodine spravidla pôsobí negatívne. Negatívne emócie sa zákonite prenesú aj do pohody psa minimálne na začiatku cesty. 

Krmivo a voda

Každý psíčkar vie, aké veci pre psa v cieli bude potrebovať. Aby sme tesne pred odchodom nemuseli podliehať zvýšenej panike, je potrebné si tieto veci pripraviť podľa možnosti zavčasu. Je však treba myslieť aj na cestu. Okrem ľahkostráviteľného krmiva pre psa je nevyhnutné pribaliť dostatočné množstvo vody a misku na krmivo a na vodu. 

Zvracanie

Počas cesty autom sa môžu vyskytnúť rôzne nepriaznivé okolnosti. Najčastejšie sa u psov počas prepravy vyskytuje zvracanie. Je treba pripraviť sa aj na to. Musíme mať na cestu pripravené pomôcky na vyčistenie psa, auta alebo seba. Výborne sa na to hodia papierové osušky v rolkách, ktoré sa dajú bežne kúpiť. Ak máme psa, u ktorého očakávame počas cesty takýto problém, tak ho umiestnime tak, aby sa dal z auta vybrať ako prvý. Ak sú psy v kabíne auta, je dobré problémového psa umiestniť na strane od krajnice, aby sme pri jeho vyberaní z auta a čistení nikoho neohrozili. U takýchto rizikových jedincov je dobré na podlahu boxu alebo kufra auta dať savý materiál. Najlepšie sa na to hodí niekoľko vrstiev obyčajných novín. Ak noviny nemáme, tak použijeme textíliu, ktorú môžeme vyhodiť. Je dobré, ak máme v aute poruke aj igelitové vrecko alebo tašku do ktorých dáme znečistené veci. 

Väčšina psov znáša prepravu autom dobre a teší sa na ňu. Najmä ak vedia, že ich na jej konci čaká príjemný zážitok. Vždy sa však vyskytnú typy psov, ktoré akúkoľvek prepravu neznášajú a počas nej trpia. U týchto psov sa musí voliť individuálny prístup. Receptov sa medzi chovateľmi traduje veľa, ale máločo skutočne zaberá. Najnovšie sa na takéto prípady odporúčajú niektoré homeopatické prípravky. Podľa môjho názoru najlepšie zaberá, ak má majiteľ s takýmto psom veľa trpezlivosti. Spravidla si nakoniec pes na presuny rutinne navykne. 

Vo všeobecnosti sa odporúča, aby pes nebol tesne pred presunom nakŕmený a napojený. Niekedy sa však nedá vyhnúť presunu s čerstvo nakŕmeným psom. Takýto pes spravidla nestrávené krmivo zakrátko vyvráti. Takéto zvratky je treba z priestoru, kde je pes, odstrániť.  Taktiež by sa pes pred prepravou mal vymočiť a podľa možnosti aj vyprázdniť. Preto je dobre nechať psa pred prepravou chvíľku voľne pobehať. 

Psychohygiena cestovania

Ani u psov, ktoré dobre znášajú prepravu, som sa nestretol s pitím vody, hoci ju majú v boxe k dispozícii. Preto som toho názoru, že priamo počas presunu pes nemusí mať prístup k vode. Avšak aj so psom, ktorý dobre znáša prepravu, pri presune dlhšom ako dve hodiny, je potrebné urobiť aspoň jednu prestávku v trvaní najmenej 10 minút. Počas prestávky psa trocha prevedieme na vodidle. Ak sa vymočí alebo vyprázdni, pochválime ho, dáme mu napiť, poprípade môžeme ponúknuť trocha ľahko stráviteľného krmiva. Nám sa osvedčujú detské piškóty. 

Pes pod stálou kontrolou

Podľa môjho názoru je dobré, ak je pes počas prepravy v boxe vybavený tak, aby sme ho mohli kedykoľvek rýchlo vybrať a mať ho pod kontrolou. Je mi známy prípad, keď dva nezabezpečené psy v cieli cesty zazreli mačku. Po otvorení auta sa za ňou rozbehli a zahnali ju pod vedľa stojace cudzie auto. Keď sa pokúšali za mačkou dostať, cudzie auto poškodili. Skončilo to nakoniec na súde s požiadavkou na úhradu vzniknutej škody na aute.  Preto naše psy majú aj počas prepravy obojky a zapnuté ľahké vodidlá. Pri ich vyberaní sa s nimi ľahšie manipuluje a minimalizuje sa možnosť ich úniku. 

Prívesy

Samostatná kapitola sú špeciálne prepravné prívesy za auto. Ak príves po technickej stránke zodpovedá životným potrebám psov, je to veľmi bezpečný spôsob prepravy psov a prepravu psov v nich je možné len odporučiť.

Technika jazdy

Počas jazdy autom psy  zle znášajú hlavne prudké zmeny rytmu jazdy a zákruty. Preto to treba akceptovať a prispôsobiť tomu aj techniku jazdy a trasu.

Sme v cieli

Za najkritickejší bod pri preprave psov v aute považujem ich vykladanie na mieste určenia. Musíme si uvedomiť, že psy vykladáme spravidla v neznámom prostredí. V tomto prostredí býva množstvo rušivých faktorov. Napr. prítomnosť iných psov, strojov, množstva ľudí, zvierat a podobne.

Spravidla aj my sami sme zaujatí množstvom iných vecí a naša koncentrácia na psy klesá. Nám sa v ostatnom čase osvedčuje ponechanie psov po príchode   do cieľa ešte na krátky čas v boxoch v aute.