Xsara – teraz už skoro vo veteránskom veku, bola jedno neuveriteľné šteniatko, také aké si každý majiteľ a chovateľ môže len želať. Krásne a so skvelou povahou. Šteniatko nám vyberala chovateľka Ing. Janka Fulierová, keďže nám to bolo jedno a hlavne manžel zahlásil „že skúsime si jednu-dve výstavy, nech sa krpec oťuká“ ☺ Z jednej – dvoch ich bolo troška viac, keďže radosť z úspechov sa dostavila okamžite a prečo prestávať, keď sa darí. Xsara sa skvele vystavuje a celkovo má rada výstavy.
Prepadli sme čaru výstav, našli si množstvo priateľov a naše dovolenky sa riešia len ako výstavy, stretnutia s priateľmi, a kynologické aktivity. Časom sme si založili chovateľskú stanicu a pribudla k nám ďalšia sučka Lee Loo a pes Czar. Xsara ako správny samojed so svojou povahou a pre piškótu všetko, bez problémov zložila Canisterapeutické skúšky a 2 roky sme navštevovali Ústav pre mentálne postihnutú mládež 2 x týždenne. Keďže už sme mali doma trio ťažných psov, začali sme sa venovať rekreačne aj športu – kolobežka a bicykel.
Avšak Xsara ako jej slávna babka Xamba si labky len tak nezašpinila a bol to s ňou risk, že spadnem. A aj tak bolo, so Xsarou kolobežka je nebezpečenstvo úrazu. Mláky sa obchádzajú na ďaleko a keď prší, ona sa nenechá zmoknúť a vždy je ako padlý sneh. Hovorí sa, že hranicu záťaže so svojimi záprahovými psami sme neprekročili, ak sa po návrate domov, dokážu ešte hrať vo výbehu so šteňatami.
Xsara po canisterapii bola vždy do večera bez pohnutia. Do svojich 4 rokov dokončila šampionáty Rakúska, Slovenska a Česka, získala veľa významných titulov a my sme na ňu veľmi hrdý.
V našej chovateľskej stanici mala 2 vrhy šteniatok. Oba pôrody boli ťažké a preto som sa rozhodla, že na nej sa už chovať nebude, za to mi to nestojí, prísť o ňu. Moje psy žijú primárne vonku ale občas majú dovolené byť aj s nami vo vnútri domu. Po čase k nám pribudlo šteniatko – mladý pes Jasper, syn Lee Loo. Jasper si zaumienil, že Xsara je hračka a ona ho nechala ☺, hlavne nech je mladý spokojný… Počas zimy začala mať kožné problémy, prevažne zapareniny.
Tak sme sa rozhodli ju na zimu ostrihať-oholiť na kožu. Ako v iných veciach aj v tomto mala Xsara prvenstvo a bola prvý oholený samojed na kožu v SR. A verte, že málokto uhádol, že ona je samojed.
Koža sa vyhojila a začala jej rásť znova krásna biela a stalo sa z nej znova také šteniatko ☺ dokonca sa vo svojich 6 rokoch začala hrať s loptičkou. Po roku začala srsť úplne opadávať (pesíky aj podsada) a nerástla jej nová. Koža začala černieť a začal sa kolotoč vyšetrení. Samozrejme, že všetky výsledky boli negatívne. Kontaktovala som chovateľov po celom svete, ale nikto z oslovených sa s tým nestretol a ani nevedel čo to môže znamenať. Keďže nemala srsť, každá hra a aj tá najmenšia s ostanými psami sa prejavila krvavými ranami na koži.
Ľudia z okolia mi hovorili, aby som ju dala utratiť, také choré hnusné zviera, ako to môžem živiť a podobné nezmysly. Posledná možnosť (tip chovateľky Janky) „hormóny“. Vo svojich 7 rokoch bola vykastrovaná a bolo mi povedané, že možno to pomôže a srsť narastie do pol roka. Nie som zástancom vykastrovania bez dôvodu u svojich psov a Xsara vždy nemala problém rýchlo priberať na váhe. Skúsili sme a oplatilo sa. Srsť rastie veľmi rýchlo a koža sa úplne zotavila do 1 mesiaca. A ako inak začala priberať, takže zmenili sme aj krmivo. Xsara pre nedostatok srsti a hlavne pre to, aby bola v kľude a pohodičke býva len s nami vo vnútri a ona si to veľmi užíva. Pre správny dostatok pohybu chodí na prechádzky s dcérou hlavne ona.
Vždy sa zdržuje len v mojej blízkosti a to na nej milujem, že je stále so mnou. Teraz ma jedným kútikom oka sleduje, či sa náhodou nepostavím a nepôjdem preč. Xsara je dáma na úrovni a myslím, že vie aká je pre nás krásna, špeciálna a dôležitá. Má to privilégium spávať vo vnútri, chodiť s nami všade na prechádzky a návštevy a jednoducho má najviac pozornosti zo všetkých, pretože si to zaslúži. A tak sme sa zbavili starej sučky, nepoužiteľnej v chove z dvora…čiže na dvore o psa menej. Verím, že o pár mesiacov nastúpi v skvelej výstavnej kondícii do triedy čestnej alebo veteránov a ešte tu bude s nami veľmi veľa rokov.
Emília Múdra