Začiatok histórie americkej akity sa prekrýva s históriou japonskej akity. Od r. 1603 boli v regióne Akita využívané k psím zápasom “Akita Matagis” (stredne veľké psy na poľovačku na  medveďov). Od roku 1868 sa krížili  Akita Matagis s tosami a mastifmi. Následkom toho bolo plemeno väčšie a strácalo charakteristické znaky, ktoré patria k špicovitým znakom.

Krajina pôvodu: Japonsko
Krajina vývoja: USA

Pôvodné použitie

V roku 1908 boli zakázané psie zápasy, ale plemeno prežilo a rozvíjalo sa na veľké japonské plemeno. 9 vynikajúcich jedincov tohto plemena bolo vyhlásených za “ Národný poklad ” v roku 1931.

Počas II. svetovej vojny (1939-1945) bolo obvyklé využívať psiu kožušinu na výrobu vojenského ošatenia. Polícia brala na zabitie všetkých psov, okrem Nemeckých ovčiakov, ktoré slúžili v armáde. Následky boli nedozierne. Na konci vojny bola Akita na pokraji vyhynutia. Počas znovuvytvárania čistej rasy po vojne, mal Kongo – Go, pes z línie Dewa, mimoriadny úspech v popularite. Veľký počet Akít z krvnej línie Dewa, u ktorých bolo možné badať vplyv mastifov a nemeckých ovčiakov si vzali vojaci do USA. Akity Dewa línie  boli veľmi inteligentné a prispôsobivé na rôzne životné podmienky, fascinovali USA chovateľov a ich počet paralelne rástol s ich obľúbenosťou. 

Novodobé použitie

Terajšie využitie: ako domáci a sprievodný pes, canisterapia, športové využitie ako záprahový pes (canicross, dogtrekking, scooterjoring), po tragických udalostiach ako terapeutický pes (v USA), ako poľovný a lovecký pes. 

Povahová charekteristika

Typickým znakom Americkej akity je jej priateľská a zvedavá povaha. Sú veľmi inteligentné ale tvrdohlavé, nezávislé preto treba zvoliť správny prístup pri výchove a výcviku. Americká Akita je ostražitá, vedomá svojho okolia a rada rieši problémy. Ako domáci miláčik je verná, láskavá, milujúca a poslušná. Toto plemeno trávi veľa času vonku a miluje sa hrať ako napríklad preťahovať sa o hocičo so svojimi ľudskými kamarátmi.

Na čo je vhodná

Plemeno vhodné na celoročný pobyt vonku so zateplenou búdou ale aj na pobyt v byte (väčšia intenzita pĺznutia). V okruhu rodiny si svojho pána obvykle vyberá sám, na celú svoju ľudskú svorku býva veľmi silno citovo naviazaný.

K cudzím ľuďom sa však chová zdržanlivo pokiaľ nezistí, že daná osoba je priateľ a nehrozí jeho rodine od neho nebezpečenstvo. Pokiaľ sa pes už vo šteňacom veku zoznámi s mačkou alebo inými domácimi zvieratami, býva obvykle súžitie bez problémov.

Komu sa nehodí

Pre ľudí s nedostatkom času, ktorí psa len nakŕmia a nevenujú sa mu, nechávajú ho vyrastať samého vo dvore bez kontaktu s ľuďmi a okolím. Pri tomto plemene je najdôležitejšia socializácia.

Autor: Zuzana Havlíkova
Kontakt: http://www.americanakita.sk