História
Na území celej Európy sa od 16. storočia vyskytovali ovčiarske psy v rôznych varietach, ktoré mali spoločnú formu a morfologické znaky: stredne veľkú-vyváženú postavu, klinovitú hlavu so zužujúcou sa nosnou partiou, dopredu smerujúce oči, vzpriamené ušnice, pomerne dlhý ku členkom siahajúci zvesený chvost.
Predstavovali jednotný typ psa, ktorý sa používal na prácu s ovcami, stráženie majetku a majiteľa. Bol tak bežný, že sa ním nikdy nezaoberali ako samostatným plemenom. Toto sa zmenilo na prelome 19. a 20. storočia kedy sa vyvinul „prototyp“ tejto skupiny Nemecký ovčiak.
Časom sa ukázalo, že existuje mnoho variet líšiacich sa len dĺžkou, sfarbením a kvalitou srsti. Išlo o „staronemeckého“ a „starofrancúzkeho“ ovčiaka. Asi najdôkladnejšie to preskúmal zakladateľ Nemeckého ovčiaka von Stephanitz-Grafrath, v knihe „Der Deutsche Schäferhund“, kde popísal desiatky ovčiakov z celej Európy. Od 90. rokov minulého storočia dochované typy staronemeckých ovčiakov začal vyhľadávať nemecký klub (AAH) a rozvíjať jeho chov.
V Roku 1983 prišiel s podobnou myšlienkou známy český kynológ Vilém Kurz, ktorý upozornil na existenciu výrazného typu ovčiarskeho psa na území Českej republiky. Okrem zachovalých fotografií sa opieral aj o kresby Mikoláše Alše, ilustrácie románu „Psohlavci“ od Aloise Jiráska. Chodovia vždy predstavovali výraznú etnografickú skupinu, ktorá sa vyznačovala svojráznou kultúrou. Od stredoveku boli poverený strážením hraníc z nemeckou ríšou, vďaka tomu sa im dostávalo zvláštnych výsad a výhod od vrchnosti. V roku 1620 o svoje privilégiá prišli, s tým sa ale nezmierili a postavili sa na odpor s vedením slávnym Janem Sladkým prezývaným Kozina, ktorý vyvrcholil v 17. storočí povstaním. To ale bolo tvrdo potlačené a Kozina skončil na šibenici. Názov „psohlavci“ niesli vďaka vyobrazeniu psej hlavy na vlajke. Na myšlienku obnovy prišiel známy český kynológ Vilém Kurz, ktorý sa významne zaslúžil aj o uznanie Slovesného čuvača.
Obnovy plemena sa ujal Český kynológ Jan Findejs aj na základe podrobného opisu plemena, ktoré popísal Jindřich Šimon Baar. V roku 1984 zverejnil Jan Findejs výzvu chovateľom, kde podľa podrobného opisu psa, sa majitelia takýchto psov a sučiek mali prihlásiť, bohužiaľ sa nikto z okolia Domažlíc neprihlásil, naproti tomu sa prihlásili dvaja majitelia z Prostějova. Základom chovu sa stal pes Dixi a sučka Bessy, neskôr pes Blesk. Prvé dva vrhy sa uskutočnili v rokoch 1985 a 1986 v chovateľskej stanici Na Barance. V roku 1985 prišlo na svet 6 šteniat zo spojenia Bessy a Dixiho o rok bol rovnako početný vrh zo spojenia Bessy a Bleska. V roku 1990 bola založená tretia chovná línia z psa Brixa.
V prvých 10. rokoch chovu bolo založených 19 chovateľských staníc a odchovaných 450 jedincov z toho chovných 23 súk a 15 psov. Novo vznikané plemeno si našlo podporu aj u „ČSCH“, ktorý viedol plemennú knihu a vypracoval moderný štandard. Aby sa predišlo príbuzenskej plemenitbe, do chovu sa zaradili novozískané psy vyhovujúce štandardu. Chovateľská stanica „Na Barance“ vznikla v roku 1985 a majiteľom bol Hykel Leopold. Pôsobila do roku 1994, kedy bol odchovaný posledný vrh šteniat. Celkový počet odchovaných vrhov je sedem a väčšina vrhov bola odchovaná a suke Aste.
Celkový počet šteniat bol 34 a do chovu bolo zaradených 16 jedincov (8 súk a 8 psov). Najviac vyhovovali štandardu Asta na Barance, ktorá mala zloženú skúšku ZM, ZVV1. Na Výstave sa vyskytli po prvý krát v roku 1990 v Brne. Od vtedy sa čoraz častejšie objavujú v Čechách ale aj na Slovensku.
Celková charakteristika
Stredne veľký pes ovčiarskeho typu s obdĺžnikovým rámcom tela. Má dlhú srsť s bohatou podsadou, ktorá ho robí otužilým a odolným voči poveternostným podmienkam. Vyniká harmonickou stavbou tela. Všetky telesné partie sú zladené tak, že ako celok pôsobia ladne a kompaktne. Charakteristické je nesenie a postavenie uší, elegantná línia dlhej šije a krku a bohatosť dlhej srsti. Pohyb je ľahký a voľný. Vyznačuje sa temperamentnou povahou bez známok nervozity. Je prítulný ku deťom a členom rodiny, voči cudzím je skôr zdržanlivý.Nenáročný výcvik ho predurčuje k rôznym aktivitám s majiteľom. Je obdarený vynikajúcim nosom, preto stopárske práce zvláda z ľahkosťou a temperamentom. Vďaka veľkosti a povahe je jeho využitie takmer neobmedzené. Služobný výcvik, pachové práce, športové aktivity slepecký a záchranársky výcvik, niektoré jedince prejavujú aj záujem o pasenie a prácu v záprahu. Menej temperamentné jedince našli uplatnenie v canisterapii.
Starostlivosť
Osrstenie nepotrebuje špeciálnu starostlivosť ani pravidelné denné vyčesávanie. Počas výmeny srsti je samozrejmá potreba ju vyčesať ale okrem tohto obdobia stačí prečesať raz do týždňa. Prichytenie semien rastlín je zriedkavé vzhľadom ku typu srsti ale stáva sa, že sa objavia na chvoste, zadných nohách, krku a dlhej srsti na ušiach, z dôvodu jemnejšieho typu srsti. Časté kúpanie s použitím šampónu sa neodporúča hlavne v zimných mesiacoch, pokiaľ je pes umiestený celoročne vonku a taktiež použitie šampónu viac ako raz za tri mesiace, nie je žiaduce ani pri umiestnení v byte či dome. Kŕmenie je v uvážení majiteľa, vzhľadom na čiernu farbu srsti je potreba dávať pozor na dostatok vitamínov a minerálov v doma pripravovaných krmivách, aby sa predišlo strate pigmentu a zlej kvalite srsti. Do komerčne vyrábaných krmív sa neodporúča pridávať žiadne výživové doplnky, tieto krmivá sú už dostatočne vyvážené.
Pri „zryšavení“ alebo ak by srsť mala bordový nádych, dokonca zlú kvalitu, pri komerčných krmivách odporúčam zmeniť značku, pri domácich diétach recept. Odporúča sa pridávanie vitamínov na podporu kĺbov, hlavne u rodičov trpiacich dyspláziou bedrových kĺbov alebo objavenia sa tejto choroby u predkov psa. Umiestnenie tohto plemena je rôzne, odporúča sa ale celoročné umiestnenie vonku, samozrejmosťou je v lete možnosť úkrytu pred slnkom, v zime zateplená búda a prístup k čerstvej pitnej vode. Toto plemeno s ľahkosťou zvláda aj teploty pod – 20°C, pričom určite nezalezie do búdy ale bude ležať na nej, alebo pokiaľ je možnosť bude ležať v snehu. S bytom či domom, toto plemeno nemá problém, pokiaľ sa mu dopraje dostatok pohybu. Určite umiestnenie v byte či dome sa odzrkadlí na množstve podsady, ktorej bude menej alebo bude chýbať a pes bude budiť dojem kratšej srsti.
Komu sa hodí
Chodský pes je vhodný ako spoločník do rodiny ale svoje uplatnenie nájde ako pri začínajúcich tak aj skúsených kynológoch. Chodský pes je teda ideálny „Kamarát do dešte“.Autor: Ing. Michaela Cerovská Foto: archív autorky Kontakt: www.kchmpp.sk
