Autor úvodnej fotografie: Erich O. Krueger, Polizei-Hundeschule, Berlín-Tegel, 1946
Autor textu: Terézia Meravá
Kynológia má korene v dávnej minulosti a svojím spôsobom sprevádzala ľudí a psov celé tisícročia. Spolunažívanie medzi ľuďmi a ich najlepšími priateľmi je neodmysliteľnou súčasťou ľudskej civilizácie. Psy boli oddanými spoločníkmi, ktorí pomáhali svojim majiteľom pri love, strážení alebo dlhých chvíľach. Netrvalo dlho a začali vznikať spôsoby výcviku na špeciálne úlohy, ktoré psy plnili. Metódy výcviku majú rovnaké základy ako v minulosti. Napriek tomu sa časom a s novými znalosťami vyvíjali rovnako ako spôsoby využitia psa a jeho prezentácie.
Prvé záznamy o výcviku pochádzajú zo starovekého Grécka, a to od spisovateľa Xenophona, kde opisoval správny výcvik loveckých psov, ako uvádzajú vo svojom článku uverejnenom v časopise Animals v roku 2023 Heike Krauseová, Udo Ganslosser a Nina Marie Hohlfeldová. Podľa nich už v 13. storočí dominikánsky kňaz Albertus Magnus napísal 26 zväzkovú prácu De animalibus. Spísal v nej správanie psov, chov, liečbu chorôb a zranení u psov, či dokonca spôsoby, ako psy vedia pomôcť človeku vyzdravieť. Zväzok bol preložený do nemčiny v roku 1545.
Krausová, Ganslossera a Hohlfeldová píšu o tom, že Albertus Magnus kladie dôraz na výcvik psov. Podľa jeho slov je pes zábavný a užitočný. Rozlišuje pritom tri typy psov: loveckých psov, strážnych psov a „žonglujúcich“ psov (domáce psy).
Podľa Krauseovej, Ganslossera a Hohlfeldovej predchádzal výcvik strážneho psa, dnešnej metódy tréningu obrany. Uvádzajú, že nie každý pes sa mohol stať strážnym psom. Musel hrýzť, byť divoký a poznať ľudí, ktorých mal chrániť. Albertus Magnus vo svojej práci opisuje, ako sa strážne psy dajú trénovať, aby útočili na ľudí. Je potrebné mať k dispozícií človeka, ktorý sa oblečie do tvrdej a hrubej kože tak, aby ju pes nedokázal ľahko roztrhnúť. Pes musí zraziť túto osobu k zemi – ktorú má následne zúrivo hrýzť. Toto cvičenie má spoločné paralely s Pavlovovým podmieňovaním, ktoré sa používa dodnes na čo poukazuje Patrick G. Cooper. Vo svojom článku z roku 2025 uvádza, že môžeme toto cvičenie využiť pri klikerovom tréningu, ktorý ako prvý začal používať Keller Breland v roku 1940 v Amerike. Napriek tomu sa kliker stal populárny až v 80. rokoch 20. storočia, kedy Karen Pryor a Gary Wilkes vymysleli metódy výcviku pre viacej plemien psov za použitia klikeru.
Zrodenie formálneho výcviku psov nastalo podľa Patrika G. Coopera v Anglicku koncom 18. storočia. Prvé súťaže vo výcviku psov sa začali konať v krčmách. V 19. storočí vznikli kluby zamerané na konkrétne plemena. Vďaka ich vzniku sa v roku 1859 uskutočnila prvá výstava psov a o štrnásť rokov neskôr bola k založená prvá kynologická organizácia – Kennel Club.
Najväčší rozmach profesie psovodov a výcvikových škôl psov nastal už v začiatkoch 20. storočia a stále rastie. Dôkazom toho je aj vznik Schutzhund (obranný pes) testov. Podľa stránky West End Schutzhund Club za ich vznik môže dôstojník Max von Stephanitz, ktorý chcel vyšľachtiť perfektného pastierskeho psa – nemeckého ovčiaka. Pôvodne bol nemecký ovčiak využívaný ako pastiersky pes, no veľmi rýchlo si získal obľubu aj v policajných a vojenských zložkách. Dôstojník Stephanitz sa však obával, že prudký nárast popularity môže viesť k neuváženému chovu a následnému výskytu nežiaducich povahových vlastností. To ho podnietilo k založeniu Verein für Deutsche Schäferhunde (Asociácie nemeckých ovčiakov). Tá vytvorila aj skúšku Schutzhund, ktorá mala presne definovať žiadaný temperament a schopnosti tohto plemena. Prvé skúšky sa konali v roku 1901. Ich cieľom bolo podporiť chov kvalitných pracovných psov a vyradiť jedince, ktoré nezvládajú požadovanú pracovnú záťaž. Max von Stephanitz zastával názor, že skutočná krása psa spočíva v jeho užitočnosti.
Ako uvádza Vladimír Ďurišin v článku pre online magazín eCanis.cz: „Dôležitým krokom, ktorý taktiež významnou mierou prispel k uplatneniu nemeckého ovčiaka v policajných zložkách, bolo zriadenie Polizei-HundeVerein (Spolok na podporu chovu a využitia policajných psov), a to dňa 28. júna v roku 1902 v Düsseldorfe.“ Predsedom tohto spolku sa stal Max von Stephanitz. Systematický výcvik psov a ich výkonnostne skúšky sa začali konať v roku 1903. V tom roku vzniklo v obci Grünheid prvé stredisko zamerané na chov a výcvik, ktoré sa ako „vysoká škola“ pre výcvik policajných psov preslávilo aj za hranicami Nemecka.
Podľa Ďurišina boli cieľom Asociácie nemeckých ovčiakov formulované stanovenia, ako evidovanie psov a ich preukazov, vzájomná informovanosť chovateľov a policajných úradov, udeľovanie cien za chovateľské úspechy, absolvovanie výkonnostných skúšok a zbieranie získaných skúsenosti. Cieľom združenia bolo vyšľachtiť inteligentného a všestranného psa so zodpovedajúcou silou a stavbou tela, ktorý sa dokáže prirodzene začleniť do spoločnosti a uplatniť sa vo vojenských úlohách, pri ochrannej službe aj v záchranárskych zásahoch. Chovatelia sa usilovali o vznik plemena, ktoré popri ďalších užitočných schopnostiach dokáže sledovať ľudskú pachovú stopu a zadržať páchateľa trestného činu.
Ako uvádza na svojej stránke West End Schutzhund Club, Schutzhund sa odvtedy rozšíril do ostatných krajín ako šport ale aj skúška. Medzinárodné pravidlá ustanovil Verein für Deutsche Hundesport (Nemecká asociácia športových psov). Dnes Schutzhund a IGP (Medzinárodný skúšobný poriadok pre pracovné psy) , vtedy IPO (stará verzia Medzinárodného skúšobného poriadku pre pracovné psy), sú v podstate to isté. V roku 2004 Asociácia nemeckých ovčiakov prispôsobila pravidlá Schutzhund, tak aby napodobňovali tie z IPO.
Cooper vo svojom článku uvádza: „V 40. rokoch 20. storočia vyvinul v Nemecku William Koehler novú metódu výcviku. Tá kládla dôraz na odmeny. Ak sú činy psa odmenené, bude ich opakovať. V roku 1962 napísal Koehler knihu Method of Dog Training, ktorá výrazne ovplyvnila výcvik psov a niekoľko desaťročí patrila medzi najpredávanejšie knihy o výcviku. Napriek popularite tejto publikácie, mnohým pripadali tresty, ktoré v nej Koehler popisuje, nehumánne a zbytočné.“
Dnes športová kynológia spája tradíciu, vedu a moderné tréningové postupy a poskytuje priestor pre profesionálny rozvoj psovodov i pre zdravý a zmysluplný život psov v spoločnosti. Vývoj disciplín ako poslušnosť, obrana či stopovanie ukazuje, že športová kynológia nie je len športom, ale je aj nástrojom pre lepšie porozumenie psom a pre upevnenie vzťahu medzi človekom a jeho najlepším priateľom.
