Krok za krokom časť 1

Výstavy, výstavy, výstavy….čo vlastne musím so psom urobiť, aby to bolo tak, ako má byť. Pes je pekný. No stačí to? Budú ho tam prezerať? Budem musieť ukázať, ako sme ho vycvičili alebo stačí, ak niekde na mieste postojí, posedí? Časté otázky, obavy…Dobrý nápad je, ísť sa na výstavu najprv skusmo. Najprv len tak, pozrieť….Ideme. Hmmm, nie je to až také zložité. Stačí počkať na to, kedy prídeme na rad. Potom chvíľu postáť, pobehnúť…ukážeme zuby a máme titul vo vrecku! A oslávime to v jednom zo stánkov s občerstvením…

Častá realita. Ako aj následná studená sprcha, ktorá môže prísť veľmi skoro…

Prinášame vám seriál článkov, ktorý vám určite pomôže k tomu, aby ste sa vyhli nepríjemnostiam a sklamaniu. A hlavne, aby ste tým, že sa na výstavu nepripravíte, neuškodili svojmu psovi a nevybojovali pre neho horšie hodnotenie. Veľa záleží aj na vás…

To čo malo byť?

Náš budúci šampión sa na výstavisku musel zblázniť! Máme modré ruky, pretože nás ťahal z jedného kúta na druhý, štekal a vyskakoval na každého okoloidúceho. Nevyberal si, či je to pes alebo človek. Na konci bol už v takom tranze, že vletel medzi plyšové hračky v stánku. Zjedol susedným čivavkám všetky mini granule, vypil vodu snáď zo všetkých misiek, ktoré tam boli. V kruhu ju potom počas posudzovania vyblinkal.  

Rozhodca skončil s glazúrou slín na kravate. Keď som chcel bežať po pravej strane, utekal naľavo. A naopak. Nepomohol ani nový škrtiaci obojok! Videli ste niekedy psa bežať na sever, ale s prednými nohami na východ a zadnými na západ?

Mali ste byť pri našom výstavnom kruhu a pozerať sa! S penou okolo papule a s vierou v očiach, že je najsilnejší a dokáže mi svoju vďačnosť za starostlivosť a lásku tak, že ma utiahne aj keď mi na chrbte visí manželka a obe deti…

Ešte šťastie, že som si obliekol staré rifle a silné turistické topánky! Ináč vyčistím výstavisko vlastným pupkom. Upokojil sa až v aute. Zjavne bol sám so sebou spokojný. Zaspal ako poleno. Bol nám vďačný za krásny výlet. Nevadilo mu ani, že sme sa pre ten horor všetci celou cestou hádali. 

            „Zoberte si preč toho debila!“  znelo mi v ušiach ešte keď som zaspával. Kričali to za nami snáď všetci…Bodaj by nie, veď mali pocit, že sme na výstavu prišli robiť test trpezlivosti všetkým zúčastneným. Od nás horšie obstáli len tí pri vedľajšom kruhu. Nepodarilo sa im vystrašeného Dunča vytiahnuť ani spod lavičky. Zašprajcoval sa tam a bolo po výstave! Kto vie, možno sú tam doteraz…

Aj na výstavu pes potrebuje prípravu. Pes aj jeho majiteľ. Rozhodca hodnotí podrobnosti čo sa anatómie týka, ale aj všeobecný dojem a kultúru vystavovania. 

Podeľte sa so svojimi skúsenosťami z prvých výstav, ale aj s nápadmi, ako zlepšiť vlastný výkon a výkon svojho psíka. Možno tak motivujete druhých. Možno sa niekto rozhodne skúsiť to znova…Alebo sa iba zasmejeme sami nad sebou. Veď je to zdravé! 

Krok za krokom vo výstavnom kruhu…(1)

Autor: Nikola Mille,  NkM SHOW KENNEL

Ak sa majiteľ psa chce zúčastňovať  psích výstav krásy, je dôležité vedieť, aké sú hlavné pravidlá pre vystavovanie a úspešnú prezentáciu psa. Musí byť schopný predviesť svojho psa dostatočne profesionálne, čo je základom pre správne hodnotenie psa  a taktiež to značne uľahčí prácu rozhodcovi.  Správne vystavenie je tiež určitá forma úcty k rozhodcovi, k ostatným vystavovateľom, návštevníkom ale i ku psovi samotnému.

Prvá vec, ktorú potrebujete k úspešnému vystavovaniu, je získanie absolútnej  POZORNOSTI psa.  Pes musí mať záujem o to,  čo od neho chcete a samozrejme, musí mať záujem pochopiť  vás. S jeho pozornosťou bude pre vás omnoho jednoduchšie pracovať  tak , aby vedel, čo sa na výstave bude od neho očakávať.  Životné prostredie je bohaté na nové preskúmanie nových  podnetov, ostatných  psov, pachov  a všetkého neznáma.  Vy by ste pre svojho psa mali byť zdrojom prvej pozornosti, bezpečia, maznania, hier a samozrejme aj zdrojom jedla. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité aby sa pes stretol so všetkými týmito podnetmi ešte vo veku keď je malým šteniatkom.  

Ak je pes dobre trénovaný, majiteľ mu nemusí venovať ani pohľad a pes sa koncentruje

Ak váš pes zistí, že jeho majiteľ je jeho „prístav bezpečia“, je omnoho jednoduchšie pre vás pracovať s pozornosťou a dôverou, ktorú ku vám váš pes má.

Jednoduchý tréning a príprava doma  je základ, ako neurobiť zlý dojem v kruhu. Naučte svojho psa klusať po ľavej strane, stáť na mieste dlhší čas, zniesť dotyky cudzích ľudí, nechať prezrieť si zuby, nevšímať si ostatných psov. Naučte psa chodiť tam a späť, v trojuholníku bez toho, aby vás ťahal.

Vedenie psa na vôdzke je prvá a základná lekcia v každom kurze pre psov.  

Náš TIP: Piškóty, malé kúsky párkov alebo granúl, či iné dobroty vo vrecku alebo v malom vrecúšku, ktorý si môžete pripevniť k opasku, vám vo vhodný čas môžu pomôcť upútať pozornosť vášho psíka. Sledujte, ako si s tým pomáhajú profesionálni handleri…

V kruhu sú ostatné psy príliš blízko seba a pes má veľmi veľa podnetov na to, aby sa nesústredil. Je preto nevyhnutné  nacvičiť psa tak, aby sa pes koncentroval len na vás i v cudzom, preplnenom prostredí, za prítomnosti iných psov, neznámych pachov a zvukov.  

Používajte slovnú odmenu spolu s malými chutnými sústami  jedla, ktoré má váš psík rád. To je základ úspechu aby vás pes sledoval a počúval so záujmom.

Šteniatko francúzskeho buldočka, maximálna koncentrácia na majiteľa

VODÍTKO, ktoré sa používa na výstave je rozdielne, než aké používame bežne doma.  Existuje niekoľko zásad, ktoré sú platné vždy.  

Prvá je – nepoužívať postroje a ani predlžovacie vôdzky /tzv. flexi vodítka/.
V zásade nepoužívame obojky, ktoré hýria všetkými farbami a tak isto ani obojky, ktoré sú neprimeranej veľkosti, príp. s rôznymi ozdobami, príveskami a ostňami. Výstavný obojok je možné zvoliť buď kovový alebo textilný. Dbáme na správnu dĺžku obojku, nemá byť príliš tesný a ani príliš voľný. Kovová retiazka je špeciálne vyrobená pre psa tak, aby mu nezachytávala srsť a je buď v striebornej alebo v zlatej farbe.

Farbu vôdzky  a textilného obojku volíme tak, aby kontrast bol čo najmenší.
Tzn. volíme buď vôdzku  vo farbe srsti, alebo mäkkých prírodných  farbách. U malých plemien je možné použiť vôdzku vo farbe červenej, príp. inej, vyhýbame sa však príliš výrazným neónovým farbám, ktoré pôsobia rušivo.  Výstavná vôdzka môže byť oddelená, alebo v celku, ale vždy by mala byť jednoduchá a jemná, aby nedošlo k zmene vzhľadu krku a pôsobilo prirodzene.  V závislosti na veľkosti psa sa môže dĺžka vôdzky líšiť, ale všeobecne sa pohybuje v rozmedzí od 80 – 120 cm.  

Správna dlžka vôdzky a voľba obojku. Vedenie psa je správne – uvoľnená vôdzka.

Všetko však závisí od typu plemena, ktoré vystavujete. 

Sú plemená, pre ktoré technika vystavovania v určitom momente  je  tá, že vôdzku spustíte na ramená /napr. labradorský retriever/, alebo priamo pod bradou s miernym napätím /yorshire terrier/, alebo za ušami /pohybujúce sa/. Nezabúdajte, že vôdzka neslúži k tomu, aby ste na nej psa ťahali, ale aby ste mu naznačili, čo od neho požadujete a chcete.  

Výsledkom vášho porozumenia bude pes, ktorý radostne plní vaše príkazy,  je na vás  plne sústredený  a vaša spoločné vystúpenie  v kruhu bude radostnou a dobrou prezentáciou.

V budúcom článku sa dočítate viac o práci s obojkom a vôdzkou.


 


Na ostnatnaté obojky ako sú tu na obrázku počas výstavy radšej zabudnite.

Flexi vôdzka sa hodí skôr na prechádzku. Na výstave pôsobí zle…

Pes na reťazi…Dohodnime sa, že nikdy.

Podobné príspevky