Niečo o výžive a kŕmení psov

Živiny a energia

Autorka MVDr. Karin Süvegová, PhD.

Správnym kŕmením psíkovi umožňujeme, aby  uplatnil všetok svoj genetický potenciál. To, čo mu ponúkame v miske, ovplyvní jeho rast, vývoj, zdravie, vzhľad, výkonnosť, schopnosť rozmnožovať sa, dlhovekosť, no v neposlednej rade jeho spokojnosť a kvalitu života. Správna výživa – to znamená zabezpečiť psíkovi potravu s primeraným obsahom živín a energie, minerálnych látok a vitamínov. 

Bielkoviny

Bielkoviny sú jednou zo základných stavebných zložiek tkanív. Rozhodujúce sú nielen pre stavbu svalov a vnútorných orgánov, ale nájdeme ich v každej bunke tela, napríklad spojivových tkanív, kostí a chrupaviek, v koži a srsti. Mnohé sú súčasťou látok riadiacich procesy v organizme –  enzýmov a  hormónov. Sú podstatnou zložkou farbív umožňujúcich dýchanie.

Bielkoviny sú dusíkaté látky zložené z reťazcov aminokyselín, ktoré ich charakterizujú. Niektoré z 20 aminokyselín si pes dokáže syntetizovať v organizme sám, iné musí prijať v krmive. Tieto nazývame nenahraditeľné, alebo esenciálne a patrí sem arginín, histidín, izoleucín, leucín, lyzín, metionín, fenylalanín, treonín, tryptofán, valín, polonahraditeľné sú cystín a tyrozín. Prítomnosť, alebo neprítomnosť týchto aminokyselín v bielkovinách potravy, určuje ich biologickú hodnotu, teda to, ako ich psík dokáže využiť pre stavbu vlastných telesných tkanív.

A sme pri tom, že nie je bielkovina ako bielkovina a samotné množstvo bielkovín v potrave nepoukazuje na jej kvalitu. Dôležitý je aj zdroj bielkovín. Ak psík prijíma veľa menej hodnotných bielkovín,  premieňa ich na sacharidy a využíva ako zdroj energie, či ukladá vo forme tuku, pričom nadbytočný dusík vylučuje močom. Ak chýbajú niektoré aminokyseliny, nemôže z nich utvárať vlastné telové bielkoviny.  Využitie všetkých bielkovín z potravy určuje najmenej zastúpená aminokyselina – tzv. limitná. 

O dôležitosti správneho zastúpenia nenahraditeľných aminokyselín v potrave psov  svedčia  aj štúdie týkajúce sa prípadov ich kritického nedostatku, napr. nedostatok arginínu, tryptofánu, či fenylalanínu v mliečnej náhradke môže byť  príčinou poškodenia zraku u šteniat, čo bolo zistené napr. u šteniat samojedov.  Nedostatok iných aminokyselín sa pravdepodobne podieľa na vzniku niektorých ochorení srdca a ďalších diagnózach.

Pre kožu a srsť majú osobitný význam cystín a metionín, aminokyseliny obsahujúce síru.

Je veľký rozdiel, či zdrojom bielkovín v potrave napr. rastúcich šteniat je svalovina, alebo  odrezky z bitúnkov  ako vemená, hrtany a pod., ktoré obsahujú napr. až dvojnásobne nižšie množstvo lyzínu, aminokyseliny veľmi dôležitej pre rast. Výsledkom bývajú šteniatka s málo vyvinutou svalovou hmotou a veľkými bruškami, ako som to mala možnosť vidieť v praxi.

Podobný veľký rozdiel je napr. medzi mäsovou a mäsokostnou múčkou používanou ako zdroj bielkovín v suchých krmivách pre psov, preto je potrebné prečítať si na etikete krmiva nielen  údaje o obsahu dusíkatých látok, ale aj o ich pôvode. Vo všeobecnosti lacné krmivá majú obsah dusíkatých látok rovnaký, často dokonca vyšší, ako kvalitnejšie krmivá, ak je však nižšia cena dosiahnutá šetrením na zdrojoch bielkovín, ktoré sú najdrahšou zložkou krmiva, psík z nich vyťaží omnoho menej živín.

Príklady stráviteľnosti dusíkatých látok z krmív:

Vajce  100%
Pečeň, ľadviny  92%
Tvaroh, mlieko  90%
Mäso (svalovina)  90%
Vnútornosti  87%
Ryby  87%
Rybia a mäsová múčka  81 – 85%
Bitúnkový hydinový odpad   60%
Mäsokostná múčka  60%
Obilné šroty, zelenina, ovocie  60 – 70%

Tuky

Tuky sú energeticky najbohatšími živinami, dodávajú telu takmer dvojnásobné množstvo energie v porovnaní s bielkovinami a sacharidmi.     Tuky však nie sú dôležité len ako zdroj energie, zastávajú v organizme množstvo funkcií. Tvoria napríklad ochrannú vrstvu na koži, obaľujú a chránia vnútorné orgány, sú súčasťou bunkových obalov, chránia nervové bunky, rozpúšťajú sa v nich vitamíny A, D, E, K, ako súčasť žlče pomáhajú pri trávení, ako súčasť prostaglandínov tlmia zápaly, majú význam pre transport živín, vytvárajú podkožnú vrstvu, ktorá je nielen zásobou energie, ale aj chráni pred chladom, poranením, je potrebná pre činnosť niektorých hormónov. Tuky dodávajú potrave pre psov dobrú vôňu a chutnosť, čo je ale často zneužívané v menej kvalitných krmivách.

Chemicky sú estermi glycerolu s mastnými kyselinami. Určité mastné kyseliny si pes nedokáže vytvárať sám a je odkázaný na ich príjem v potrave. Nenahraditeľnými mastnými kyselinami sú niektoré omega 6 – nenasýtené a omega 3 – nenasýtené mastné kyseliny, najmä kyselina linolová, linolénová a arachidonová. Niektoré sú prítomné predovšetkým v rastlinných (omega – 6 ), niektoré v živočíšnych tukoch (omega – 3 ) a v krmive by mali byť vo vvyváženom pomere (omega – 6: omega – 3 v pomere 10 – 5 : 1). Nedostatok týchto kyselín vedie spočiatku k zhoršeniu kvality kože a srsti, pazúrikov, neskôr k svrbeniu, zhrubnutiu, zápalom kože,  uší a ústnej dutiny, zhoršeniu odolnosti, sterilite, ochoreniam očí, zhoršeniu zrážanlivosti krvi, hojenia rán, slabosti,  zmenám hmotnosti.

Obsah tuku v suchých kompletných krmivách pre zdravých dospelých psov sa obyčajne pohybuje v rozmedzí 10 – 15 %. V krmivách určených starším psom, s pomalším metabolizmom, obvykle nepresahuje 10 % a v krmivách, ktoré slúžia na znižovanie hmotnosti, to býva 6 – 9 %. Podobne psi chorí na pečeň, pankreas potrebujú  menej tuku v krmive, ale kvalitného. Psi s ochoreniami kože majú zase vyššie nároky na zastúpenie omega – 3 a omega – 6 nenasýtených mastných kyselín, účinne pomáhajú napr. pupalkový a borákový olej, aj mastné kyseliny EPA – kyselina eikosapentaneová a DHA – kyselina dokosahexaenová obsiahnuté v tuku rýb. Majú dobrý vplyv aj na nervový, obehový systém a oči.

Aktívni a pretekárski psi potrebujú tuku oveľa viac a tento sa im môže pridávať  v osobitných hotových doplnkovch výživy, alebo vo forme kvalitných živočíčnych a rastlinných tukov (bravčový, hydinový, rybí tuk, ghee, rastlinné oleje – repkový, slnečnicový, sójový, konopný, ľanový, tekvicový, olivový, kukuričný a pod.).  Pri skrmovaní väčšieho množstva tuku vzrastá potreba antioxidantov, napr. vitamínu E, zinku, selénu.

Krmivá s obsahom tuku je potrebné skladovať v uzatvorených nádobách, v chlade a tme, inak sa rýchlo kazia a zvyšuje sa v nich obsah jedovatých látok. Tento proces v hotových krmivách spomaľujú pridané antioxidanty.

Tepelnou úpravou sa stráviteľnosť dusíkatých látok znižuje o 5 – 7 %. 

V kvalitných hotových krmivách hlavným zdrojom bielkovín býva mäso a sušené mäso, prípadne mäsová múčka. V menej kvaliných sa časť bielkovín nahrádza mäsokostnou múčkou, bielkovinami sóje, kukurice a zemiakov.

Denná potreba bielkovín závisí predovšetkým od hmotnosti, veku, fyziologického stavu a aktivity psa. Zdravý dospelý pes s bežnou pohybovou aktivitou potrebuje  v suchej kŕmnej dávke aspoň 22 – 30 % dusíkatých látok (v mokrej strave – konzervách, je to asi 5 – 8%), rastúce šťeňa 28 – 35%, podobne aktívny dospelý pes 28 – 35%, gravidná a dojčiaca sučka 28 – 35%, pes v období pretekov a v intenzívnom tréningu 30 – 40%. Starý pes má potrebu dusíkatých látok podobnú ako dospelý pes, asi 20 – 30%,  pretože bielkoviny telesných tkanív sa neustále obnovujú a musia sa dopĺňať.

Vyššiu potrebu dusíkatých látok majú psi napríklad. počas rekonvalescencie po chorobách a zraneniach, ale aj pri výmene srsti, pretože bielkoviny sú jej hlavnou zložkou a u psov s bohatou srsťou, môže spotreba bielkovín na tvorbu srsti  predstavovať až 30 % z denného príjmu.

Väčší nedostatok bielkovín alebo aminokyselín sa prejaví zaostávaním v raste, slabosťou a únavou, znížením odolnosti, spomalením hojenia rán, horšou zrážanlivosťou krvi, zlou kvalitou srsti, ochoreniami kože a očí.

Nadbytok bielkovín u zdravých psov nepredstavuje problém. Avšak u psov s vážnym poškodením obličiek, alebo pečene, môže veľmi zhoršovať ich zdravotný stav. U takto chorých, alebo veľmi starých psov sa dopĺňajú bielkoviny z veľmi kvalitných zdrojov, s vysokou stráviteľnosťou, ktoré pokryjú ich potreby bez zbytočného zaťaženia organizmu.

Posledné trendy v kŕmení smerujú k návratu k prirodzenému kŕmeniu mäsožravcov a obsah bielkovín v moderných krmivách  je oveľa vyšší, na úkor sacharidov.

Sacharidy

Jednoduché a zložené cukry sú energeticky bohaté látky nachádzajúce sa predovšetkým v rastlinách a v mlieku. V poslednej dobe sa o ich úlohe v kŕmení psov veľa diskutuje. 

Cukry sú využívané psami predovšetkým ako zdroj energie, najmä pre nervový systém, srdce, červené krvinky. Sacharidy sú súčasťou bunkových stien, nukleových kyselín, niektorých bielkovín a tukov, poskytujú uhlíkové štruktúry pre tvorbu aminokyselín a mastných kyselín.  Dodávajú okamžitú energiu pri intenzívnych krátkych výkonoch. Ukladajú sa do zásoby v pečeni vo forme glykogénu, ktorý sa počas záťaže podľa potreby uvoľňuje. 

Nieco-o-vyzive-www-pesprezivot-sk

Napriek týmto dôležitým funkciám, nie sú v potrave psov nevyhnutné vo veľkom množstve, psi si ich dokážu vytvoriť z aminokyselín a glycerolu. Prítomnosť malého množstva sacharidov pomáha metabolizmu a umožňuje lepšie využívanie bielkovín z potravy (postačuje do 15 %). 

To, že hotové krmivá obsahujú často viac ako polovičné množstvo energie práve v sacharidoch, sa ukazuje ako chybný krok výrobcov, ktorí sa takto snažili o ich zlacnenie. Ako sacharidové krmivá sú často používané obilniny, kukurica, ryža, zemiaky. Niektoré z nich patria k najčastejším alergénom v potrave a spôsobujú veľké kolísanie hladiny cukru v krvi, čo zvyšuje riziko vzniku cukrovky, obezity a ďalších ochorení. Preto v moderných hotových krmivách sa obsah sacharidov významne znižuje a sú dodávané predovšetkým vo forme ovocia a zeleniny.

Nezastupiteľnú úlohu vo výžive psov majú sacharidy s osobitnou štruktúrou – rozpustná a nerozpustná vláknina,  ktoré sú súčasťou rastlinných tiel. 

Rozpustná vláknina je využívaná v črevách psa symbiotickými baktériami a podporuje ich rast, čím vytvára zdravé prostredie v tráviacom trakte a bráni rozmnožovaniu choroboplodných zárodkov.       

Nerozpustná vláknina upravuje pohyb potravy v črevách, spôsobuje pocit nasýtenia a má čistiacu funkciu – pomáha odstraňovať odumreté bunky a rôzne zvyšky z čriev. Vláknina je dôležitou súčasťou krmiva, avšak jej množstvo by nemalo presahovať 2 %.  

Energia

Spaľovaním živín v metabolických procesoch až na kysličník uhličitý a vodu pes získava energiu pre ďalšie metabolické procesy, činnosť srdca, mozgu, svalov, udržanie telesnej teploty a pre akýkoľvek pohyb. Nedokáže využiť všetku energiu z potravy, stráviteľná energia sa dá vypočítať po odrátaní strát vo výkaloch. 

Koľko stráviteľnej energie potrebuje náš pes na záchov – udržanie metabolizmu v kľude, sa dá orientačne vypočítať podľa rovnice:

Záchovná potreba energie v  kcal/deň  = 30 x  (hmotnosť v kg) + 70

Takže napr. 20 kg ťažký pes potrebuje na svoje základné fungovanie asi 670 kcal denne. Takéto množstvo energie mu však neumožní žiadnu činnosť naviac, dokonca ani vyrovnávanie telesnej teploty, ak je to potrebné.  Na akýkoľvek pohyb by musel čerpať energiu z vlastných tukových rezerv. Ak by sa mu nedostávalo dostatok energie dlhodobo, začal by odbúravať telové bielkoviny. Preto pri zostavovaní kŕmnej dávky  musíme zohľadniť jeho skutočnú potrebu energie – napr. aj na pohyb, rast, regeneráciu, laktáciu, či zohriatie sa v chladnom počasí. Preto záchovnú potrebu energie (ZPE) musíme ešte vynásobiť koeficientom podľa kategórie. 

Kategória Denná potreba energie
Pes s nadváhou 1,0 x ZPE
Kastrovaný pes s normálnou aktivitou 1,6 x ZPE
Dospelý pes s normálnou aktivitou 1,8 x ZPE
Pes vykonávajúci ľahkú prácu 2,0 x ZPE
Pes vykonávajúci stredne ťažkú prácu 3,0 x ZPE
Pes vykonávajúci ťažkú prácu 4,0 – 8,0 x ZPE
Gravidná sučka do 42. dňa gravidity 1,8 x ZPE
Gravidná sučka od 42. dňa gravidity 3,0 x ZPE
Laktujúca sučka  počtu šteniat 4,0 – 8,0 x ZPE
Šteňa od narodenia do 4 mesiacov veku 3,0 x ZPE
Šteňa od 4 mesiacov veku do dospelosti 2,0 x ZPE
Starý pes 1,6 x ZPE

Takže dospelý 20 kg vážiaci psík s normálnou aktivitou bude potrebovať 1206 kcal. 

Množstvo energie  sa často udáva v jouloch, čo zodpovedá sústave SI, avšak počítanie v kalóriách sa zachovalo kvôli praktičnosti. Pre prepočet 1 kcal zodpovedá 4,18 kj.

Voda

Telo psa obsahuje 70% vody. Táto vytvára prostredie pre fungovanie celého metabolizmu  a všetkých orgánov, umožňuje využitie a transport  živín a plynov, vylučovanie odpadových látok, udržiavanie telesnej teploty.

Voda je podstatnou zložkou výživy. Pes môže stratiť všetok telesný tuk a polovicu bielkovín a prežije, ale nesmie stratiť viac ako 10 % vody. Denná potreba vody u psa kolíše medzi 35 a 50 ml/ kg jeho hmotnosti. Zvyšuje sa pri suchom kŕmení, pri vysokej teplote prostredia, pri námahe. Mladé zvieratá potrebujú viac vody ako staršie.

Pes by mal mať pitnú vodu stále k dispozícii. Vhodná je voda z vodovodu, pri námahe je dobrá napr. aj neperlivá minerálka, ktorá doplní psom aj minerálne látky. Po extrémnej  námahe, akou je napr. pôrod, dlhý tréning, preteky, alebo pri hnačkách,  môžeme psovi vo vode nahradiť aj časť energie a stratených elektrolytov – pridaním glukózy alebo iných ľahko stráviteľných cukrov a elektrolytových roztokov. Toto je nutné predovšetkým ak pes javí známky dehydratácie, čo sa dá overiť kožným testom.  Ak vytvoríme riasu z voľnej kože psa medzi lopatkami, táto sa vráti do normálnej polohy v priebehu 2 – 3 sekúnd. Pri strate vody koža stráca pružnosť a trvá jej to dlhšie. Toto je už život ohrozujúci stav a v takomto prípade napájame psa elektrolytovými roztokmi každých 20 – 30 minút, kým sa nevráti do normálu. Ak nie je schopný prijať dostatok tekutín, sú nutné infúzie.

V teplom počasí  sú psi zvlášť citliví na nedostatok vody. V porovnaní s človekom, ktorí sa potí, sú ich  možnosti ochladzovania obmedzené, preto sa oveľa ľahšie prehrejú.

Dostatok čerstvej vody však potrebujú aj v zime, ak sú vonku a voda im zamŕza, treba ju častejšie vymieňať a podávať ju vlažnú.

Občas je problém podať pracovným psom dostatok tekutín, aby sa predišlo dehydratácii. Niekedy je to preto, že im nechutí voda z iného zdroja. Preto im, ak je to potrebné  prilievajú do nej napr. malé množstvo ovocnej šťavy, alebo ľadový čaj. Niektorí skúsení psí tréneri podávajú psom ráno pred výkonom mäsový vývar, ktorí väčšinou prijímajú ochotne. Aj niektoré elektrolytové roztoky sú takto ochutené.

Voda môže predstavovať aj zdravotné riziko. 

Predovšetkým stojatá voda z jazierok a mlák, ale aj z kontaminovaných studní, môže obsahovať množstvo patogénnych baktérií, napr. Leptospiry, alebo Escherichia coli, ale aj ďalšie škodlivé látky.

Podobné príspevky