Poď ku mne, ty naše šidlo-mydlo. Dobre, dobre, dobre, len ma nezožer. Buď pekná. Trochu ťa upravím, keď ideš do toho sveta. Už volali, že sú na ceste.

No, kľud, kľud, buď aspoň taká pekná ako pred týždňom u pána doktora. Posledný krát ťa zaočkoval, poprezeral a popočúval, či si ok.

Ty si to nemôžeš pamätať, ale keď si mala asi týždeň začala si chrchľať. Prvé antibiotiká nepomohli a hoci si jedla veľmi pažravo, bola si skoro polovičná oproti najťažším súrodencom. Najvýraznejšie si chrchľala po najedení a pán doktor vyslovil podozrenie na tzv. zhrubnutý pažerák (potrava sa hromadí v pažeráku, plne neprechádza cez pažerákový zvierač a len kvapká do žalúdka, môže sa vracať a vnikať do dýchacích ciest, šteňa temer nepriberá). Pán doktor ti urobil výter a poslal na rozbor.

V ten piatok mi bolo veľmi biedne a už som sa s tebou lúčil a kopal jamu pod orechom v našom sade. Výsledok rozboru: 3 druhy nejakých kokov a zoznam liekov, ktoré by si s nimi mali poradiť. A poradili si. Je čudné, že ostatní súrodenci boli v poriadku, a tie baktérie si podali len teba. Možno sa ti dostalo málo mamkinho prvého mlieka, možno si nedokázala sať tak ako ostatní. Ale granulky tie ti teda idú. Užili sme si svoje, a ja som o niečo múdrejší.

Tak labky by boli, ešte ti pristrihnem vrtuľku na chvoste, nech si fešanda. A je to. A poď, ešte máme chvíľu času, pôjdeme sa prebehnúť do sadu, pod ten orech.

Zaslal Dušan Kollárik